Bolo za Novembrom sprisahanie ŠtB a časti KSČ?

17.11.2009 Celý región

Praha 16. novembra (TASR) – Pocity radosti a smútku má pri spomienke na 17. november a na cestu ostatných 20 rokov bývalý študentský vodca revolúcie a ešte donedávna senátor Martin Mejstřík.
Oceňuje, že občania získali slobodu, môžu cestovať do cudziny a nikto nikoho neprenasleduje za jeho vieru. Ale je mu ľúto, že sa krajina nevyrovnala s dedičstvom komunizmu, trápi ho stav českej justície, v ktorej zostalo mnoho bývalých \"súdruhov\". Mejstřík pochybuje o tom, že revolúcia prebiehala tak, ako je to zakotvené v povedomí spoločnosti. Zastáva tzv. teóriu sprisahania, podľa ktorej hlboké zmeny v spoločnosti boli v réžii tajnej služby a 17. november na Národnej triede bola len epizóda, s ktorou sa \"nepočítalo\". Priame dôkazy však nemá.

\"Po 20 rokoch človek vidí, že to, čo sme si mysleli, že riadime, my sme boli študenti, ale tí, ktorým sme to zdôverili, tomu bývalému disentu, Václavovi Havlovi a jeho priateľom, že to bol mylný predpoklad. Ono to bolo inak, oni (staré štruktúry) to skutočne všetko stále riadili ďalej. Možno v jednom momente sa im to vymklo, ten scenár, trocha z rúk, vďaka študentom. Ale veľmi skoro sa im to hnutie podarilo natlačiť do koľají, ktoré mali pripravené. A myslím si, že doteraz sa postupuje podľa ich scenára, \" povedal exkluzívne pre TASR človek, ktorý ako študentský vodca stával na balkónoch a tribúnach spolu s Václavom Havlom.

Samotného Havla považuje Mejstřík za súčasť a aj obeť tohto scenára. \"On bol oboje. Bol súčasťou aj obeťou. Ale to sme boli všetci. Myslím si, že Václav Havel sa obetoval, ale on nemusel. Keď o tom premýšľam, vravím si, keby som bol ja na jeho mieste, tak proste poviem nie, ja do toho nepôjdem, \" podčiarkuje s tým, že komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) sa na zmenu pomerov pripravovala najmenej dva roky.

\"Špičky ŠtB, istá časť tých komunistických špičiek, rátali s tým, že to pole (pôsobnosti) budú musieť uvoľniť, že Československo sa tej transformácii nevyhne, \" tvrdí exsenátor a zdôrazňuje, že táto skupina rátala s tým, že \"dôjde k odovzdaniu moci, ale nedôjde k potrestaniu\". To sa týkalo aj majetkových pomerov bývalej komunistickej elity. Mejstřík po revolúcii krátky čas pôsobil ako vládny splnomocnenec v komisii na zoštátnenie majetku ÚV SZM. \"Po niekoľkých mesiacoch som odišiel, pretože som videl, že nie je politická vôľa čokoľvek nájsť, majetok, miliardy, sa strácali pod rukami, \" dodal.

Priamej otázke, kto bol tou hlavnou osobou, ktorá \"ťahala za nitky\", alebo či existovala nejaká skupina sprisahancov, sa Mejstřík vyhýba. \"Asi 15 rokov som sa teórii sprisahania bránil, že to je nezmysel, že nič také neexistovalo. Ale po tých 15 rokoch som dospel k inému záveru. Myslím si, že tam bola koncepcia, ktorú komunisti chceli a mali pripravenú, podľa ktorej chceli, aby tá transformácia spoločnosti prebehla. A že sa im to podarilo. Čo neznamená, že Václav Havel sa zišiel s (generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom) Jakešom, alebo s (predsedom ÚV SZM Vasilom) Mohoritom, a pod svetlom reflektorov sa dohodli. Myslím si, že história mi dá za pravdu, \" vysvetlil.

S Martinom Mejstříkom a teóriou, že v roku 1989 a aj neskôr \"niekto ťahal za nitky\", zásadne nesúhlasí Petr Pithart. Bývalý disident, účastník revolúcie a dnes podpredseda českého Senátu. \"Desím sa týchto úvah. To sú úvahy, ktoré vedú ľudí k alibizmu, ale aj smerom do budúcnosti. Ľudia si vravia – ono je to vždy nejako ináč a my sa ani nedozvieme pravdu a nebudeme sa do toho montovať, že? Nepôjdeme do ulíc, na to námestie, oni sa už dávno dohodli... To je filozofia - táto paranoidná predstava, že tie dejiny sa odohrávajú niekde skryto, inakšie - ktorá vyjadruje alibistický postoj. Človeku to dáva ako keby ospravedlnenie: nemá cenu, aby som sa angažoval, všetko je už dohodnuté... To je veľmi nešťastné uvažovanie Martina Mejstříka, \" reagoval Pithart pre TASR.

Podľa bývalej disidentky a bývalej političky Hany Marvanovej by bolo veľkým prínosom, keby Václav Havel napísal podrobné pamäte, pretože on a niekoľko ďalších sú osoby, ktoré boli v novembri a decembri účastníkmi všetkých rokovaní.

\"Nie som stúpencom teórií sprisahania v tom zmysle, že by existovali nejaké tajné dohody, ale dohody bezpochyby boli, pretože tá komunistická moc sa vlastne úplne vzdala, ona nebojovala za svoje udržanie. Predstavitelia komunistickej strany si krátko po 17. novembri sadli za rokovací stôl s predstaviteľmi Občianskeho fóra (OF) a dali najavo svoj záujem podieľať sa na tej novej moci. A to im bolo – v značnej miere – umožnené, pretože celý rad z nich sa vo funkciách udržal. Ja som vtedy patrila skôr k tým radikálnejším ľuďom v OF, takže niektoré kompromisy, ktoré sa vtedy dohodli, sa mi nepáčili. Napríklad, že prvým premiérom sa stal Marián Čalfa, ktorý bol jedným z tvorcov tzv. pendrekového zákona, ktorý sa používal proti demonštrantom. Alebo že na ministerstvo vnútra neprišli ľudia, ktorí by boli spoľahliví, a kvôli tomu sa stratili mnohé zväzky ŠtB, možno aj materiály KGB, \" povedala Marvanová v rozhovore pre TASR s tým, že keby bolo Havlom vedené OF už od začiatku dôslednejšie, možno by sa podarilo vyšetriť aj niektoré komunistické zločiny a potrestať viac ich aktérov.
 

Vyberte región

mark